Prvá klinická skúška z internej propedeutiky

Interná propedeutika

Spolu s chirurgickou propedeutikou, je prvým predmetom, ktorého výučba prebieha vo forme stáží v nemocnici. Prvý krát sme prichádzali do kontaktu s pacientmi, odoberali sme im anamnézu, čo znamená, že sme sa ich pýtali najrôznejšie otázky od výmyslu sveta a snažili sme sa dospieť k nejakým možným diagnózam, ktorými by pacient mohol trpieť. Veľmi rýchlo sme zistili, že pacienti nám radi pozabudnú oznámiť niektoré veľmi dôležité a závažné informácie. 

Napríklad, jednej panej sme sa pýtali, či už niekedy v minulosti bola hospitalizovaná, operovaná, alebo podobne. Veľmi často odpoveď na takúto otázku znie: "Nie, ja som bol/a doteraz zdravý/á ako ryba." Už som sa naučila tejto vete neveriť, pretože spomínaná pani nám povedala zhruba to isté a nakoniec vysvitlo, že ju už pár krát operovali na srdce a dokonca má kardiostimulátor. :D Stále mi nie je jasné, ako na toto človek môže "pozabudnúť", ale zvykla som si, že sa musíme pýtať veľmi podrobne a snažiť sa takýmto zábudlivým pacientom osviežiť pamäť, čo je niekedy naozaj nadľudský výkon. 

Spočiatku som mala tendenciu sa až hnevať, že nám zamlčujú informácie, ale keď sa to pár krát zopakovalo u rozličných ľudí, pochopila som, že to nerobia naschvál. 

Skúška

Táto skúška sa považuje za jednu z malých. Otázky na skúšku boli rozdelené do troch okruhov po cca 30 otázok. Prvý okruh bol zameraný práve na anamnézu a fyzikálne vyšetrenie jednotlivých orgánových systémov. 

Druhý bol zameraný skôr na príznaky ochorení a tretí sa zameriaval na konkrétne ochorenia a bol rozdelený podľa postihnutých systémov (napr. kardiológia - asi 5 otázok, pneumológia - tiež asi 5, endokrinológia, gastroenterológia atď). Ak chcete vidieť konkrétne otázky, mrknite sa SEM.

Pôvodne som sa chystala na predtermín, o čom tí, ktorí ma pravidelne sledujú (napr. na Instagrame) vedia, ale nepodarilo sa mi prihlásiť, tak som išla na normálny termín 2. januára. 

Pred samotnou skúškou bolo ešte potrebné napísať test, na ktorý sa prihlasovalo podobne ako na skúšku, jedinou podmienkou bolo, že test treba mať napísaný skôr ako ste šli na ústnu skúšku. Ten som mala napísaný už niekedy v decembri. 

Učenie na skúšku

Ako som spomínala, interná propedeutika patrí na medicíne medzi malé skúšky, ale názory o dĺžke učenia sa značne líšia. Počula som aj také drísty, že sa to stačí učiť 4 dni a v pohode sa to stíha. Zo svojej skúsenosti viem, že ja som sa to učila 10 dní a aj tak som sa necítila 100% - tne pripravená. Možno je však chyba vo mne, ktovie. Každopádne učenie bolo oveľa zaujímavejšie ako na teoretické predmety, keďže prvý krát som sa učila o naozajstných chorobách. 

Priebeh skúšky

Keďže ide o klinický predmet, skúška prebiehala v nemocnici. Z môjho pohľadu to bola skúška veľmi čudná, najmä vďaka môjmu skúšajúcemu.

Väčšina ľudí si pred skúškou ešte číta otázky, ale ja mám pravidlo, že v ten deň si už nič nečítam, aby som sa zbytočne nestresovala, tým, čo všetko si vlastne nepamätám. V tomto prípade som urobila výnimku, keďže asi polovicu tretieho okruhu som si nestihla zopakovať a chcela som si aspoň niečo z tej druhej polovice pripomenúť. 

Ani som netušila, ako dobre som spravila a otázku, ktorú som si prečítala ako poslednú, som si aj potiahla. :D Normálne sa mi v tej chvíli žiadalo nahlas sa zasmiať, ale zadržala som to. Všetky tri som si potiahla celkom dobre, aj keď nie úplne ideálne, ale viac menej v pohode. Odpovedala som u kardiológa a našťastie som si nepotiahla nič zo srdca. 

Odpoveď však bola divná. Viac sme sa venovali úplne iným témam (Beethowenovi, klobásam, biblii - z ktorej mimochodom veľa neviem a dosť som sa zahanbila, musím si ju prečítať) a mojim otázkam sme sa venovali veľmi málo. Z poslednej otázky som povedala doslova jednu vetu. 

Nakoniec sa ma spýtal, či mi stačí B, aj keby som s tým nemala byť spokojná, lebo mám na viac a on by na mojom mieste spokojný s B nebol. Hádajte, čo som povedala? Jasné, že som spokojná. Kým je nejaká známka v indexe, nemôžem zo skúšky odísť nespokojná. :D