Skúška z fyziológie - 2. časť

Takisto ako skúška z anatómie, je aj fyziológia dvojdňová. Prvý deň sa píše test a praktická časť, na druhý deň opäť teoretická. Zápočty z fyziológie vždy pozostávali z 10-tich otázok z danej tému, pričom tie otázky boli tvorivé, to znamená, že ste nemali možnosti, ale museli ste sami aktívne odpovedať. Za každú otázku ste mohli dostať 4 body. Problém niekedy spočíval v tom, že nikdy ste si neboli celkom istý, čo všetko daný človek, ktorý Vám opravuje test, bude chcieť k určitej otázke, preto bolo najlepšie, keď ste napísali všetko, čo Vás k danej otázke napadlo. Lenže na celý tento zápočet sme mali len 30 minút, čo bol väčšinou nadľudský výkon.

Takisto vyzeral aj skúškový test. Čas nás všetkých tlačil, ale boli sme na to pripravovaný od začiatku ročníka. Preto sme všetci rýchlo písali ako takí českí žandári, aby sme toho stihli čo najviac. Ja som skončila medzi prvými, dokonca mi zostalo ešte pár minút naviac. Bola som so sebou úprimne spokojná, avšak keďže nakoniec nebol problémom čas, musí sa niečo pokaziť inde. 

Tentokrát som nesprávne odhadla, čo daný skúšajúci, ktorý mi opravoval test bude chcieť k jednotlivým otázkam a výsledkom bolo, že takmer ku každej otázke podľa neho niečo chýbalo. Jasné, že to boli veci, ktoré neboli napísané v zadaní otázky, ale to už bolo riziko tvorivých testov. Museli ste byť tak trochu (alebo skôr veľmi) jasnovidec a dopredu uhádnuť, čo všetko tam napísať, aj keď to nie je v zadní otázky, ale súvisí to s ňou. Keďže v ľudskom tele všetko so všetkým súvisí a vy na to máte 30 minút, je to takmer nemožná úloha.

Ešte skôr ako som sa dozvedela výsledok testu, som pokračovala praktickou časťou. Potiahla som si otázku a začala som sa pripravovať. Trvalo to len pár minút a rovno som išla odpovedať. Môj skúšajúci bol milý a onedlho ma pustil preč, že som prešla praktickou časťou a vonku mám počkať na výsledok testu. Táto časť bola naozaj v pohode, ani som si nepripadala ako na skúške. 

Vonku som čakala asi polhodinu, potom prišiel môj skúšajúci spolu s testami. Povedal nám výsledky a rozobral si so mnou, čo mu k daným otázkam chýbalo. Samozrejme, že to boli veci, ktoré som vedela, lenže ma nenapadlo, že ich treba napísať k danej otázke. Ale ako som už vravela, to je to riziko tvorivých testov. Našťastie som ledva ledva prešla a mohla som ísť na intrák.

Smutné však bolo, že som sa nemohla ísť v kľude učiť na teoretickú časť, ako som to urobila v prípade anatómie, ale snažila som sa spraviť si rýchlokurz mikrobiológie a poobede som si išla napísať zápočet. Taká normálka. Už som v minulých príspevkoch spomínala, že z fyziológie som išla na predtermín, teda ešte prebiehalo vyučovanie. Snažila som sa s mojom vyučujúcou z mikróbov dohodnúť, že by som prišla v iný deň, ale prístup toho ústavu k študentom som už opísala TU, takže moja snaha bola samozrejme márna.

Rýchlokurz celkom nevyšiel, ale pol dňa bolo úspešne zabitého. Bola som strašne nahnevaná. Ale naozaj strašne. Zbytočne som obetovala drahocenný čas, ktorý som mohla využiť na oveľa užitočnejšie učenie sa fyziológie. Nič sa s tým však nedalo urobiť, preto som sa musela rýchlo ukľudniť a ešte čo najviac zamakať.

Na druhý deň som išla do školy celkom v pohode na to, ako som sa cítila o pár desiatok minút na to. Dozvedela som sa kto ma ide skúšať a bola to jedna z dvoch najhorších možností. Spolužiaci pochopia z obrázka. :D

      

Medzi otázkami na teoretickú časť bola aj otázka: "Neuroimunoendokrinné interakcie" a počula som, že u tohto skúšajúceho je priam nemožné spraviť skúšku, pokiaľ si ju vytiahnete. Asi je to pravda, lebo pár ľudí, ktoých poznám a vytiahli si ju, naozaj vyleteli. Takisto o ňom kolujú všelijaké iné veci, že je veľmi prísny, všetko chce podrobne a pýta sa veci, ktoré nesúvisia s otázkami, ktoré si potiahnete. Práve pre tieto veci som sa neskutočne vynervovala a najhoršie na tom bolo, že som mala ísť odpovedať predposledná. Ako som už spomínala, najviac ma stresuje práve čakanie.

Tak som tam sedela zúfalá, pozerala som si Instagram, lenže ešte aj internet som mala spomalený. Čas ubiehal strašne pomaly a ja som nevedela, čo mám robiť, lebo mám pravidlo, že priamo pred skúškou sa už nič neučím ani si nečítam. Nakoniec som sa dočkala a vošla som dnu. Práve som bola svedkom ako jedno dievča vyhodil, videla som to takto na vlastné oči prvý krát. Avšak na jeho obranu musím povedať, že ju vyhodil právom.

Predo mnou išiel odpovedať jeden chalan a ten bol veľmi dobrý, ani ho dlho neskúšal. Nakoniec sme tam ostali posledné dve baby, ja som bola na rade. Povedal nám, že ideme odpovedať na striedačku. Tak sme začali. Za pár minút som porozprávala moju otázku ktorú som si vytiahla (Autorytmicita srdca), spýtal sa ma pár otázok, na ktoré som poväčšine vedela odpoveď. Potom išla tá druhá baba a zhodou okolností, tiež mala niečo so srdcom. Takisto zodpovedala svoju otázku a následne som išla zase ja. Druhá otázka (distálny tubulus obličky) mi až tak nesadla, ale nebola ani z tých najhorších. Keď som sa dostala do pasáže otázky, v ktorej som si nebola celkom istá, zastavil ma a povedal, že tú otázku má už kolegyňa, tak to nám rozoberie ona. Mala som z pekla šťastie. :D

Doodpovedali sme, ale len potom sa začalo naozajstné skúšanie. Dával nám otázky z hocičoho, proste z celej fyziológie, ale nemôžem povedať, že to boli nejaké podrobné veci. Akoby chcel vidieť, či máte prehľad a viete si pospájať informácie. Viem, že viacerí spolužiaci nebudú súhlasiť a povedali by, že sa pýtal totálne hlúposti, ale ja si myslím, že sa pýtal normálne, akurát to nesúviselo s danou témou, ktorú som si potiahla. Nemôžem hovoriť za všetkých, len za seba. Jasné, že iných sa mohol pýtať aj naozaj hlúposti. Ja som však nadobudla ten pocit, že jeho povesť je trochu prehnaná, ale možno mal len dobrý deň. To už nikdy nezistíme, ale tie stresy by som si už zopakovať nechcela.

Keď mi zapísal známku a ja som vyšla von, bola som najšťastnejšia v živote. Šťastnejšia aj ako po anatómii a to asi preto, ako som sa vystresovala, keď som sa dozvedela, kto ma bude skúšať. Zase som zakotvila v obľúbenej krčme a patrične som to oslávila ako sa patrí. Potom som si opitá išla ľahnúť a vyspať sa, keďže večer ma čakala druhá oslava. :D Tie oslavy naozaj stoja za to trápenie.