Plány do budúcnosti

Úvod

V ankete na Instagrame ste si odhlasovali túto tému na ďalší článok, takže medzitým ako som sa učila mikrobiológiu a presúvala som sa od stola do postele a naopak, ako sa neisseria meningitidis presúva z nazofaryngu do CNS, som sa rozhodla spísať aspoň zopár základných bodov, ktoré si chcem či už v blízkej alebo ďalekej budúcnosti určite splniť.

Tento článok som začala písať už minulý víkend, takže niektoré veci sa budú prelínať s minulosťou, tak dúfam, že z toho nebudete mať chaos. 

Blízka budúcnosť

Mám na mysli budúcnosť, ktorá sa týka najbližších dňov, týždňov, prípadne mesiacov. Nebudem Vám tu samozrejme opisovať detaily každodenného života, ako napr., že ráno vstanem, idem sa vykakať, dám si kávičku a tak ďalej, pretože tieto veci sú podľa mňa samozrejmé. :D Aj keď sama som taká, že si dokážem polhodinu plánovať, kedy je najvhodnejšie ísť do sprchy. Spolubývajúca sa na mne vždy smeje, keď sa nad tým začnem zamýšľať.

Vyzerá to asi takto: "Mám ísť do sprchy teraz, alebo až pozdejšie? Lebo ak pôjdem teraz, už sa mi nebude chcieť učiť, ale zároveň, ak sa budem učiť ešte teraz a do sprchy pôjdem pozdejšie, tak už bude veľa hodín a kým pôjdem spať, nestihnú mi vyschnúť vlasy."
"Tak si vlasy vysušíš fénom," snaží sa mi pomôcť spolubývajúca, aj keď ma najskôr vysmeje, či to myslím vážne, že riešim takéto pi*oviny.
"Nevysuším, lebo potom ich mám ako metla..."

Zase nasleduje smiech, kedy sa už smejem aj ja, pretože mi dôjde, aké banality riešim. Výsledkom je väčšinou to, že polhodinu strávime takouto konverzáciou, potom sa pozriem na hodiny a zistím, že ak nepôjdem okamžite do sprchy, tie vlasy mi už naozaj nevyschnú. Takže sa tam konečne vyberiem a keď sa vrátim, už sa samozrejme nič nenaučím.
Presne o takýchto plánoch však nechcem písať, takže prejdime k veci.

Plán No.1: Zvládnuť tento týždeň ✅

V súčasnosti ide už o minulý týždeň (od 11.12. do 15.12. 2017). Minulý víkend som dokonca zostala v Bratislave, čo je u mňa viac menej zázrak, keďže na intráku ostávam maximálne 2 krát do semestra aj na víkend. Tento krát ma donútilo učenie, keďže ma čakal pomaly najhorší týždeň môjho života. 

V stredu ma čakal zápočet z internej propedeutiky a z mikróbov, vo štvrtok zase chirurgia. Neznie to až tak katastrofálne aké to bolo v realite, ale tento semester som Vám ešte neopisovala, aké problémy sú zase s mikróbami. 

Od určitého vyučujúceho (s ktorým boli problémy už aj minulý rok) prvý zápočet napísal naozaj totálne minimálny počet ľudí (pod tým si predstavte asi tak 2-3 z dvadsiatich), takže logicky sa zase študenti začali búriť a sťažovať. Niektorí dokonca klesli až k písaniu anonymných, vraj až výhražných emailov, čo však situáciu len zhoršilo. Dotknutí študenti začali apelovať na nespravodlivosť, prečo to ostatní majú ľahšie a podobne a výsledkom toho bol...... dramatická pauza..... pa - baaaaaaam... CENTRÁLNY ZÁPOČET .... badam - tsss.

Tento týždeň, Vám bližšie opíšem v ďalšom článku, každopádne, práve toto množstvo učenia bolo dôvodom mojej neaktivity na sociálnych sieťach. 

Plán No.2: Usilovný týždenníček

Už dlhšie som rozmýšľala, že by som založila novú rubriku - Usilovný týždenníček. To znamená, že každý týždeň by som Vám zhrnula, čo som zažila, či už v škole, alebo v súkromí, pretože som si uvedomila, že píšem veľmi málo článkov z takého bežného každodenného medického života. Určite mi dajte vedieť, či sa Vám tento nápad páči. 

Plán No.3: Užiť si Vianoce

Našťastie a zároveň nanešťastie, nejdem tento semester na žiadny predtermín. Chcela som pôvodne ísť na internú propedeutiku, ale nepodarilo sa mi prihlásiť, takže nejdem na nič. Zároveň som sklamaná, že skúškovať budem až do februára, ale na druhej strane som rada, že teraz si môžem trochu po minulom týždni oddýchnuť a užívať si predvianočnú atmošku. 

Doma som vyzdobila celý dom už minulý týždeň, chýba len stromček. Objednala som z internetu umelý (doteraz sme vždy mávali živý), ale keďže nevyzerá podľa mojich predstáv (je príliš malý a útly), predsa len asi zoženieme ešte aj živý a tento umelý si necháme na poschodí ako taký "dodatkový" stromček. Na dva stromčeky však nemáme dosť ozdôb a preto sa poobede chystám na nákupy. Musím dokúpiť jednak tie ozdoby, ale aj posledné vianočné darčeky. 

Mám rada atmosféru vianočných nákupov, keď je všetko všade vyzdobené, ale tie nekonečné zástupy ľudí a tlačenice ma zas až tak neberú. Dúfam, že budem mať kde zaparkovať. 

Na samotné Vianoca sa už strašne teším, najmä na jedlo, ako asi viacerí z Vás. Mojou obľúbenou delikatesou je vianočná hríbovka, pretože ju varíme len na Vianoce a na Silvestra a zvyšok roka na ňu len čakám. Keby sme ju varili hocikedy, asi by to už nebolo také výnimočné. Tiež sa teším na darčeky, aj keď už to nie je taká detská radosť ako kedysi. Keď som bola malá, vedela som z fleku vymenovať 10-15 vecí, ktoré by som si priala od Ježiška. Teraz mám problém vymenovať čo i len 5. Zameriavam sa teda skôr na praktické veci, ako je kozmetika, alebo elektronika. 

Plán No.4: Začať sa poriadne učiť na skúšky

Snažila som sa začať už asi pred dvomi týždňami, keď som sa ešte chystala na predtermín, ale vydržalo mi to asi jeden deň. Chcela som sa učiť aj tak, keby sa na predtermíne náhodou uvoľnilo miesto, ale potom som to vzdala a čuduj sa svete, miesta by sa predsa len našli, akurát, že ja nie som naučená a teraz to už siliť nebudem. 

Tak či onak, musím sa začať poriadne učiť už v priebehu tohto týždňa, aby som všetko pohodlne stihla. Prvá skúška na čaká 2.1.2018 z internej propedeutiky. Potom bude nasledovať mikrobiológia, asi niekedy okolo 25.1. a nakoniec ma neminie ešte psychológia 31.1. 

Plán No.5: Spraviť skúšky

Myslím, že tento plán nepotrebuje ďalší komentár. :D

Ďaleká budúcnosť

Plán No 1: Dokončiť školu a nájsť si dobré zamestnanie

Znie to síce ako klišé, ale myslím, že toto bude jedným z najväčších prelomov môjho života - rozhodnutie, čo budem robiť. Ani nedokážem spočítať, koľko krát som už dostala túto otázku: "A čo budeš robiť, keď doštuduješ?"

Moja odpoveď znie vždy rovnako - ešte stále neviem. Vedie ma to skôr interným smerom ako chirurgickým, keďže na medicíne ma baví najmä to rozmýšľanie, uvažovanie a pátranie po jednotlivých diagnózach, ale zároveň minule sa mi sníval sen, ako operujem a pýtam si od sestry skalpel. Možno mi tým chcelo podvedomie niečo naznačiť?

Zároveň však viem, že veľa mojich medických bratov a sestier tiež nemá ani tucha, čo chcú robiť a preto sa nejdem kvôli tomu nejako stresovať. Myslím, že sa to vykryštalizuje samo nejako prirodzene. 

Čo sa týka miesta, kde by som chcela pracovať, najsilnejším kandidátom je moje rodné mesto, prípadne neďaleká Banská Bystrica, ale to sa tiež ešte uvidí. 

Mňa osobne zahraničie zatiaľ nejako neláka a ak tak, za každých okolností, by som sa chcela nakoniec vrátiť domov. Nech je to tu akokoľvek zle, domov je len jeden. Zahraničie ma však láka skorej z hľadiska voľnočasového cestovania. Viem si predstaviť, že si na dôchodku budem nažívať ako Nemčúri, ktorí na staré kolená precestujú pol sveta. 

Sama neviem, prečo ma neláka ísť pracovať do zahraničia. S jazykom problém nemám, angličtinu ovládam viac menej plynule, ale asi mám strach odísť len tak sama do veľkého sveta, neviem. Človek nikdy nevie a možno predsa len skončím niekde ďaleko. 

Plán No.2: Osamostatniť sa 

Myslím, že toto je prirodzený nasledujúci krok po ukončení školy. Odsťahovať sa z domu a začať žiť vlastným životom. 

Osobne som celý život vyrastala v byte, až pred tromi rokmi sme sa presťahovali do domu. Vždy som túžila žiť v dome, ale teraz, keď som to docielila, nepríde mi to ako až taký zázrak a zistila som, že okolo domu je oveľa viac roboty. Preto rozmýšľam, že do budúcna by som asi najradšej žila v nejakom velikánskom byte s obrovskou terasou. To je však hudba naozaj ďalekej budúcnosti, na začiatok postačí aj nejaký dvojizbák. 

Plán No.3: Založiť si rodinku

Najradšej by som mala 2 deti - jedno dievča a jedného chlapca, ale priala by som aj dve dievčatá. Dvaja chlapci, to by už asi bolo na mňa veľa, ale aj tých by som ľúbila rovnako. 

Tiež túžim po domácom maznáčikovi, keďže aj teraz mám psa. Do budúcna uvažujem však skôr o mačke, keďže popri práci a deťoch by asi bolo náročné vychovávať aj psa a mačky mi predsa len prídu také samostatnejšie. Ich asi ani veľmi nevychováte, tak či tak si robia, čo chcú. 

Plán No.4: Pomáhať ľudom a pritom nevyhorieť 

Splniť tento plán asi bude veľmi ťažké, ale rada by som to zvládla. Práca lekára je psychicky veľmi náročná, pretože sa snažíte pomáhať ostatným, pričom často zabúdate na seba a nakoniec vyhoríte. Tiež je ťažké sa od roboty vedieť odosobniť a neťahať ju domov. Sama netuším, ako to celé budem zvládať ja, urobím však všetko, čo bude v mojich silách, aby som to zvládala pri plnom psychickom zdraví.

Tí, ktorí ste mi ešte nedali follow na Instagrame, prosím, aby ste tak urobili. Stačí kliknúť na tento text a ukáže sa Vám môj profil, Môžete hlasovať v anketách o téme nasledujúcich článkov a tiež sa tam najrýchlejšie dozviete všetky novinky. Ďakujem :)