Syndróm medika

Momentálne buď pomaly začínam trpieť syndrómom medika, alebo som proste naozaj ochorela. Pre tých, ktorí o tom ešte nepočuli: Syndróm medika (nosofóbia) - ide o stav, ktorý sa veľmi často vyskytuje u študentov medicíny. Študenti na sebe pozorujú príznaky ochorení, o ktorých sa učia.

Prečo práve teraz?

Myslím, že čo sa týka tohto problému, tretí ročník je prelomový, pretože až teraz sa reálne začíname učiť o chorobách. Človek si to ani neuvedomí a zrazu, keď sa učí o infarkte, začne ho pichať na hrudi. :D Aspoň mne sa to stalo. Ale teraz vážne. To, čím trpím momentálne s týmto syndrómom nesúvisí a ja som naozaj chorá. Kašlem ako starý chlap, ktorý vyfajčí 20 cigariet denne už minimálne 30 rokov. Inak sa cítim celkom v pohode, ale to brhľanie mi už lezie totálne na nervy. 

Vďaka nemu ma však nakopla múza a rozhodla som sa, že Vám opíšem spomínaný medický syndróm. 

Ako zistíte, že trpíte týmto syndrómom? 

Veľmi jednoducho. Napríklad, kým sa neučíte a robíte celkom iné veci, cítite sa úplne v poriadku a zdravý. Ako náhle sa však začnete učiť o konkrétnych ochoreniach, pomaličky sa Vám začnú objavovať presne tie príznaky, o ktorých sa učíte. 

Dočítala som sa, že najčastejšie ide o kardiovaskulárne choroby a z nich najmä angina pectoris, ktorá sa prejavuje ostrou až pálivou bolesťou za hrudnou kosťou, ktorá sa postupne šíri cez ľavé rameno až k 4. a 5. prstu. 

Pomerne časté sú tiež ochorenia tráviaceho systému, napríklad kolorektálny karcinóm, ktorý sa prejavuje hnačkami, alebo zápchou, prípadne krvou v stolici. 

Mne sa to napríklad stáva aj pri učení mikrobiológie. Tento semester som už prekonala akútnu infekčnú endokarditídu, meningitídu a pomaly aj sepsu. :D Samozrejme, že len v mojej hlave.

Ide teda o niečo naozaj nepríjemné, ale treba podotknúť, že keď sa študent danému ochoreniu prestane venovať, príznaky vymiznú. 

Ako sa ho zbaviť?

Bohužiaľ, nikde na internete som sa nedočítala, ako sa syndrómu medika vyhnúť prípadne zbaviť, aj keď ním trpí až 70% študentov medicíny, čo teda naozaj nie je málo. Ja si myslím, že najhoršie je to na začiatku, kým nie sme zvyknutí sa o chorobách učiť a všetko si berieme oveľa citlivejšie. 

Prvým krokom ako sa z tohoto "vyliečiť" je uvedomenie si, že všetko sa odohráva len v našej hlave. Veď aká by to musela byť náhoda, že by sme trpeli presne tým istým ochorením, o akom sa práve učíme? No takmer žiadna. Keď si uvedomíme, že to nie je realita a postupne si zvykneme učiť sa o rozličných ochoreniach, príznaky si myslím ustúpia sami. 

Instagram

K môjmu blogu som si nedávno založila aj Instagram a preto by som bola rada, keby ste mi dali follow. Vždy keď napíšem nový článok, tam sa to okamžite dozviete. Taktiež tam plánujem pridávať aj príspevky z bežného každodenného života. Profil nájdete TU.