Stafylokoky, streptokoky, enterokoky a iné pohromy
Ako Vám už napovedá názov, tento príspevok bude práve o mikróboch. Tento týždeň sme písali zápočet a preto sa myšlienky točili len a len okolo toho. Už som viackrát spomínala, že nás tam dosť týrajú a inak to nebolo ani s testom.
Snažila som sa na cviká učiť pravidelne, keďže nás stále skúšajú a preto som si myslela, že učenie na zápočet bude už viac menej len opakovanie. Nemohla som sa viac mýliť! Na jedno jediné (hneď prvé) cviko som sa nepripravila a išlo práve o nešťastné stalylokoky, enterokoky a streptokoky, pričom táto téma bola najrozsiahlejšia. Nevedela som, čo skôr, či sa učiť to, alebo si radšej opakovať, čo som sa už učila predtým.
Mikrobiológiu mávam v stredu a preto som sa chcela začať učiť už cez víkend. Keďže mám však školu až do piatku a cestovala som domov (bývam od BA asi 4 hodiny) a v nedeľu už musím cestovať naspäť, mala som pocit, že som sa nestihla ani vybaliť a už som sa musela znova baliť. :D Na učenie sa teda, ako správne predpokladáte, nenašiel žiadny čas. V nedeľu som si dokonca naivne nastavila budík, že sa budem od rána učiť, ale rýchlo ma to prešlo a mamine som ponúkla, že navarím obed. Prokrastinácia v plnom prúde. :D V pondelok a utorok som mala stáže a teda som sa učila len poobede. Medzitým som ešte stihla ísť aj na telesnú a toho času teda bolo naozaj žalostne málo.
Nestíhala som nič, ale snažila som sa nepanikáriť, lebo som vedela, že mi to vôbec nepomôže. Tie úbohé dva dni som sa snažila učiť na maximum, pokiaľ mi to môj neskúškový režim dovolil (rozumej - po škole 2 hodiny pauza, večer skončiť o deviatej a pomedzi to asi 4-5 prestávok :D). Akosi sa cez semester neviem donútiť učiť.
V stredu som tam išla s malou dušičkou, po tom ako nám spolužiaci z predošlých dní rozprávali o katastrofálnych výsledkoch testu. Najhoršie boli chvíle čakania, kým nám rozdávali papiere a my sme ešte nevedeli, čo nás čaká, ale zároveň to už bolo neuveriteľne blízko. Práve v tej rozhodujúcej sekunde, keď obrátite papier na stranu s otázkami, sa väčšinou všetko vykryštalizuje. Rýchlo si očami prebehnete otázky a už približne viete odhadnúť, či na ne dokážete odpovedať, alebo nie. Práve tejto jednej sekundy som sa bála najviac.
Keď nastala a ja som si rýchlo pozrela tie otázky, zostala som na vážkach. V niektorých otázkach som si bola absolútne istá a bez pochýb, v iných nie až tak. Našťastie sa nenašla ani jedna, na ktorú by som vôbec nevedela odpovedať.
Dopísali sme a hovorili sme si svoje dojmy. Najčastejšie padali odpovede ako: "Čo ja viem..." "Uvidíme, neviem... ", ale často bolo počuť aj staré známe "na pi*u!" :D
Ja sa radím do skupiny "Uvidíme, neviem." Mohla som to napísať veľmi dobre, ale takisto som to mohla aj nespraviť. Úprimne mi je jedno, koľko percent budem mať, pokiaľ to spravím. Minimum je 75%. Výsledky sa však dozvieme až o týždeň v stredu. :(
Mikróby nemám veľmi rada, aj keď nemôžem povedať, že by som ich neznášala. Tento semester sa však vo mne vyvíja odpor, keďže som nútená sa ich učiť na každé cviko. Našťastie to má jednu výhodu, pretože konečne začínam chápať mikrobiologickým meme obrázkom. :D
Snažila som sa na cviká učiť pravidelne, keďže nás stále skúšajú a preto som si myslela, že učenie na zápočet bude už viac menej len opakovanie. Nemohla som sa viac mýliť! Na jedno jediné (hneď prvé) cviko som sa nepripravila a išlo práve o nešťastné stalylokoky, enterokoky a streptokoky, pričom táto téma bola najrozsiahlejšia. Nevedela som, čo skôr, či sa učiť to, alebo si radšej opakovať, čo som sa už učila predtým.
Mikrobiológiu mávam v stredu a preto som sa chcela začať učiť už cez víkend. Keďže mám však školu až do piatku a cestovala som domov (bývam od BA asi 4 hodiny) a v nedeľu už musím cestovať naspäť, mala som pocit, že som sa nestihla ani vybaliť a už som sa musela znova baliť. :D Na učenie sa teda, ako správne predpokladáte, nenašiel žiadny čas. V nedeľu som si dokonca naivne nastavila budík, že sa budem od rána učiť, ale rýchlo ma to prešlo a mamine som ponúkla, že navarím obed. Prokrastinácia v plnom prúde. :D V pondelok a utorok som mala stáže a teda som sa učila len poobede. Medzitým som ešte stihla ísť aj na telesnú a toho času teda bolo naozaj žalostne málo.
Nestíhala som nič, ale snažila som sa nepanikáriť, lebo som vedela, že mi to vôbec nepomôže. Tie úbohé dva dni som sa snažila učiť na maximum, pokiaľ mi to môj neskúškový režim dovolil (rozumej - po škole 2 hodiny pauza, večer skončiť o deviatej a pomedzi to asi 4-5 prestávok :D). Akosi sa cez semester neviem donútiť učiť.
V stredu som tam išla s malou dušičkou, po tom ako nám spolužiaci z predošlých dní rozprávali o katastrofálnych výsledkoch testu. Najhoršie boli chvíle čakania, kým nám rozdávali papiere a my sme ešte nevedeli, čo nás čaká, ale zároveň to už bolo neuveriteľne blízko. Práve v tej rozhodujúcej sekunde, keď obrátite papier na stranu s otázkami, sa väčšinou všetko vykryštalizuje. Rýchlo si očami prebehnete otázky a už približne viete odhadnúť, či na ne dokážete odpovedať, alebo nie. Práve tejto jednej sekundy som sa bála najviac.
Keď nastala a ja som si rýchlo pozrela tie otázky, zostala som na vážkach. V niektorých otázkach som si bola absolútne istá a bez pochýb, v iných nie až tak. Našťastie sa nenašla ani jedna, na ktorú by som vôbec nevedela odpovedať.
Dopísali sme a hovorili sme si svoje dojmy. Najčastejšie padali odpovede ako: "Čo ja viem..." "Uvidíme, neviem... ", ale často bolo počuť aj staré známe "na pi*u!" :D
Ja sa radím do skupiny "Uvidíme, neviem." Mohla som to napísať veľmi dobre, ale takisto som to mohla aj nespraviť. Úprimne mi je jedno, koľko percent budem mať, pokiaľ to spravím. Minimum je 75%. Výsledky sa však dozvieme až o týždeň v stredu. :(
Mikróby nemám veľmi rada, aj keď nemôžem povedať, že by som ich neznášala. Tento semester sa však vo mne vyvíja odpor, keďže som nútená sa ich učiť na každé cviko. Našťastie to má jednu výhodu, pretože konečne začínam chápať mikrobiologickým meme obrázkom. :D
Komentáre
Zverejnenie komentára