Skúška z fyziológie - 1. časť
Fyziológia podľa mňa spolu s anatómiou tvorí základ medicíny. Ak som už spomínala v minulom príspevku, bol to môj doposiaľ najobľúbenejší predmet na tejto škole. Jediné, čo mi na nej vadilo, bolo to, že cvičenia trvali až 4 hodiny (!) a to už podľa môjho názoru vôbec nie je fyziologické. Aby toho nebolo málo, oba semestre som mala smolu a fyziológiu som mávala od 15:30 do 19:30, čo už je vyslovene patologické.
Keby som takto mávala hocijaký iný predmet, asi to neprežijem, takže môžem byť vlastne rada, že to bola práve fyziola. Tie 4 hodiny však boli úplne zbytočné, kľudne by stačili 3. Poslednú hodinu sme aj tak väčšinou nemali čo robiť a len sme tam sedeli čakajúc do 19:20, aby sme mohli ísť na intrák. Keď som mala šťastie, o 20:00 som bola tam, išla som sa najesť a zrazu bolo deväť hodín a ja som sa pomaly mohla chystať do sprchy a spať, keďže na druhý deň som mala cviko o 7:30 (v zimnom semestri to tuším bola histológia, čo bola naozaj malígna kombinácia). Neznášala som toto večerné vyučovanie.
V tomto článku by som sa však chcela venovať samotnej skúške, keďže semester som opísala v minulom. Od začiatku 2. ročníka som vedela, že letný semester bude neskutočný boj a uvedomovala som si, že nemám šancu stihnúť fyziológiu, biochémiu a imunológiu počas skúškového, pokiaľ si z niečoho nedám predtermín. Dlho som nemusela rozmýšľať nad tým, ktorý predmet to bude. Môj vzťah k biochémii som dostatočne opísala už v minulých článkoch a na imunológii som v podstate ani nevedela o čo ide, preto voľba jednoznačne padla na fyziológiu. Z týchto troch možností, ona bola jediná, ktorú som si vedela predstaviť sa učiť cez semester.
Je pravda, že väčšina rozmýšľala inak ako ja a dávali si predtermín najmä z biochémie, lebo si to najťažšie chceli odbiť najskôr. Podľa mňa je to priveľký risk, pretože pokiaľ spravíte fyziológiu, máte dostatok kreditov na to, aby ste mohli ísť do tretieho ročníka, ale samotná biochémia na to nestačí (má menej kreditov). Preto sa dá veľmi ľahko dostať do zúfalej situácie, keď vás vyhodia z predtermínu z BCH a vy sa budete celé skúškové motať s ňou a ak ju aj nakoniec spravíte ešte v skúškovom, nestíhate urobiť nič iné a stresujete sa do augusta, či vôbec pokračujete do 3. ročníka, alebo končíte. Ešte horší prípad nastáva, keď tú biochémiu vôbec nespravíte, nič iné už v skúškovom nestihnete a v lete sa začnete učiť fyziológiu, ktorá vás jediná môže zachrániť. Musia to byť neuveriteľné stresy, ktorým som sa ja chcela vyhnúť, tým že si tretiak zaistím už pred skúškovým obdobím vďaka predtermínu z fyzioly.
Poctivo som sa učila počas semestra a preto sa mi na skúšku učilo pomerne dobre. Problém bol jedine v tom, že som popritom musela chodiť do školy a tiež písať zápočty z iných predmetov. Bolo to pre mňa dosť stresujúce, nemohla som sa totiž na 100% zamerať na fyziológiu. Učila som sa dokopy možno 3 týždne a aj napriek nedostatku času kvôli iným predmetom, som stihla prejsť každú otázku aspoň raz, čo sa mi nikdy predtým nepodarilo. :D Vždy som aspoň pár otázok mala risknutých.
Povedali by ste si, že asi som musela ísť na skúšku kľudná, opak bol však pravdou. Teda, išla som tam pomerne v pohode, ale keď som prišla a dozvedela som sa, kto ma ide skúšať, vtedy nastali doteraz moje najväčšie stresy v živote.
Keby som takto mávala hocijaký iný predmet, asi to neprežijem, takže môžem byť vlastne rada, že to bola práve fyziola. Tie 4 hodiny však boli úplne zbytočné, kľudne by stačili 3. Poslednú hodinu sme aj tak väčšinou nemali čo robiť a len sme tam sedeli čakajúc do 19:20, aby sme mohli ísť na intrák. Keď som mala šťastie, o 20:00 som bola tam, išla som sa najesť a zrazu bolo deväť hodín a ja som sa pomaly mohla chystať do sprchy a spať, keďže na druhý deň som mala cviko o 7:30 (v zimnom semestri to tuším bola histológia, čo bola naozaj malígna kombinácia). Neznášala som toto večerné vyučovanie.
V tomto článku by som sa však chcela venovať samotnej skúške, keďže semester som opísala v minulom. Od začiatku 2. ročníka som vedela, že letný semester bude neskutočný boj a uvedomovala som si, že nemám šancu stihnúť fyziológiu, biochémiu a imunológiu počas skúškového, pokiaľ si z niečoho nedám predtermín. Dlho som nemusela rozmýšľať nad tým, ktorý predmet to bude. Môj vzťah k biochémii som dostatočne opísala už v minulých článkoch a na imunológii som v podstate ani nevedela o čo ide, preto voľba jednoznačne padla na fyziológiu. Z týchto troch možností, ona bola jediná, ktorú som si vedela predstaviť sa učiť cez semester.
Je pravda, že väčšina rozmýšľala inak ako ja a dávali si predtermín najmä z biochémie, lebo si to najťažšie chceli odbiť najskôr. Podľa mňa je to priveľký risk, pretože pokiaľ spravíte fyziológiu, máte dostatok kreditov na to, aby ste mohli ísť do tretieho ročníka, ale samotná biochémia na to nestačí (má menej kreditov). Preto sa dá veľmi ľahko dostať do zúfalej situácie, keď vás vyhodia z predtermínu z BCH a vy sa budete celé skúškové motať s ňou a ak ju aj nakoniec spravíte ešte v skúškovom, nestíhate urobiť nič iné a stresujete sa do augusta, či vôbec pokračujete do 3. ročníka, alebo končíte. Ešte horší prípad nastáva, keď tú biochémiu vôbec nespravíte, nič iné už v skúškovom nestihnete a v lete sa začnete učiť fyziológiu, ktorá vás jediná môže zachrániť. Musia to byť neuveriteľné stresy, ktorým som sa ja chcela vyhnúť, tým že si tretiak zaistím už pred skúškovým obdobím vďaka predtermínu z fyzioly.
Poctivo som sa učila počas semestra a preto sa mi na skúšku učilo pomerne dobre. Problém bol jedine v tom, že som popritom musela chodiť do školy a tiež písať zápočty z iných predmetov. Bolo to pre mňa dosť stresujúce, nemohla som sa totiž na 100% zamerať na fyziológiu. Učila som sa dokopy možno 3 týždne a aj napriek nedostatku času kvôli iným predmetom, som stihla prejsť každú otázku aspoň raz, čo sa mi nikdy predtým nepodarilo. :D Vždy som aspoň pár otázok mala risknutých.
Povedali by ste si, že asi som musela ísť na skúšku kľudná, opak bol však pravdou. Teda, išla som tam pomerne v pohode, ale keď som prišla a dozvedela som sa, kto ma ide skúšať, vtedy nastali doteraz moje najväčšie stresy v živote.
Komentáre
Zverejnenie komentára