Skúška z anatómie - 3. časť

Toto je prvý článok, ktorý píšem na novej stránke. Dúfam, že presťahovanie blogu Vás neodradilo a naďalej si budete čítať moje príspevky. :)

Po praktickej skúške z anatómie som sa pomaly odplazila na intrák. Zvyčajne si po skúške vždy pospím, ale keďže som za sebou mala len polovicu skúšky a na druhý deň ma čakala teoretická časť, nemohla som si to dovoliť a rovno z príchodu som pokračovala v učení. Naučila som sa 2 nové otázky a ešte som sa snažila čo najviac si zopakovať. Zaspávala som nad tým a modlila sa, nech sa posuniem o 24 hodín dopredu v čase. To sa samozrejme nestalo. Učila som sa ešte do polnoci (aj keď mám pravidlo, že deň pred skúškou knihy zatváram o 21:00), pretože čím viac som si opakovala, tým viac ma chytala panika, čo všetko si nepamätám. 

O polnoci som to teda vzdala a oddala sa nepokojnému spánku. Ráno, keď som sa zobudila, bolo všetko inak ako som si predstavovala. Bola som o niečo pokojnejšia ako deň pred tým, čo ma naozaj prekvapilo. Asi som sa už plne odovzdala osudu :D. 

Všetko sa však zmenilo po príchode do školy. Aspoň ja zažívam vždy najväčší stres práve vtedy, keď sedím a čakám, kto zo skúšajúcich príde a prečíta moje meno. Našťastie to netrvalo príliš dlho a už som spolu so skupinkou asi piatich spolubojovníkov mierila k učebni. Posadali sme si a postupne sme si chodili ťahať po 5 otázok. Toto je zoznam mojich:

1. všeobecná anatómia spojení kostí 

2. vagina 

3. arteria mesenterica superior

4. integumentum commune

5. limbický systém

Pre nemedikov, tá štvorka je spoločná pokrývka (teda koža). Najskôr som mala z tých otázok zmiešané pocity, ale neskôr som si uvedomila, že lepšie som si potiahnuť nemohla. 2 otázky z piatich som si dokonca deň predtým opakovala. Čo však bolo hrozné bolo to, že teplota v miestnosti dosahovala asi 16 stupňov (doslova, asi sa pokazilo kúrenie, či čo) a totálne som tam mrzla. 

Sedela som tam niekoľko hodín (asi 3), pretože odpovedať som išla asi štvrtá.

Posadila som sa pred skúšajúceho zababušená v zimnom kabáte a so šálom obmotaným okolo celého tela. Bolo to komické :D. Srdcová frekvencia vystúpila na minimálne 120 za minútu, ale ja som sa nedala a radšej som rýchlo začala rozprávať. Skúšajúca už bola asi mierne unavená, pretože sa veľa otázok nepýtala, čo som bola len rada. Trošku ma potrápila na tej koži. Niečo ako koža Vám oproti ostatným témam príde až primitívne a preto tomu samozrejme nevenujete až toľko pozornosti. :D 

Keď mi zapísala známku do indexu a podávala mi ho naspäť, mala som doslova slzy v očiach a mala som čo robiť, aby som sa nerozplakala od štastia. Bol to pocit takej neuveriteľnej eufórie, akú som dovtedy nezažila a vtedy som si povedala, že to mesačné trápenie stálo za to. 

Hneď som s kamošmi zamierila do krčmy oproti školy, kam chodíme oslavovať po každej skúške. Vždy ma napadne, aké veľké výnosy musia mať počas skúškového, keďže stále tam stretnete opíjajúcich sa medikov :D  Aj tam dobre varia, môžem odporúčať.