Niečo o mne

Asi nemáte záujem o môj podrobný životopis s dátumom narodenia, so všetkými školami, na ktorých som pôsobila a podobne, takže takéto informácie vynechám. Ako ste sa dozvedeli v úvode, som študentka pomaly 3. ročníka medicíny na Univerzite Komenského v Bratislave. Mám 20 rokov, pochádzam zo stredného Slovenska a ak sa mi podarí vyštudovať medicínu, budem pokračovateľom už tretej generácie lekárov v mojej rodine. Niektorí si možno povedia: no a už je to jasné, prečo išla na medicínu a aj ako sa tam dostala. No je to presne naopak. 

Keďže s medicínou žijem už od svojho narodenia, práve preto som jej počas detstva a najmä puberty mala akurát dosť. Vždy keď sa ma ešte ako menšej opýtali, čo chcem byť, keď budem veľká povedala som niečo typu: policajtka, reklamná agentka alebo architektka (a bolo toho ešte omnoho viac), ale nikdy som nepovedala, že doktorka. Moja mamina mi vždy vravela, že by som sa na to hodila, pretože mám dobrú hlavu a aj ma to asi zaujímala (usudzovala asi z toho, že som pozerávala Dr. Housa), ale ja som ju vždy rezolútne odmietla: "Nie mami, medicína by bolo to posledné čo chcem robiť." A pozrite, kde som teraz. Irónia, nie? 

Mohlo by vás zaujímať, ako som nakoniec dospela k tomu osudnému rozhodnutiu. Mám pre Vás odpoveď, že to by zaujímalo aj mňa. Totiž v 3. ročníku (alebo v septime - chodila som na osemročné gymnázium), keď sa určovali voliteľné predmety, som si nejako automaticky zvolila biológiu a chémiu, s tým, že sa začnem pripravovať na prijímačky na medicínu. Doteraz naozaj neviem, ako som k tomu dospela, ale zatiaľ toto rozhodnutie neľujem. 

A pre tých, ktorí si myslia, že to, že pochádzam z doktorskej rodiny mi mohlo nejako pomôcť, môžem povedať, že mi to pomohlo akurát v tom, že mi rodičia vybavili doučovanie v Bratislave a v tom, že ma psychicky podporovali. Celú tú drinu som si musela oddrieť sama, nikam som celý maturitný ročník poriadne nechodila, iba som sa učila a v piatok, keď iní chodili von, ja som nasadala na vlak do Bratislavy a chystala sa na doučovanie. A viete čo? Jednoznačne to stálo za to. 

Komu to za to nestojí, môžem odkázať len jediné: NECHOĎTE NA MEDICÍNU. Ak si poviete, že si rok dokážete odmakať, dostanete sa na medicínu a potom tou školou len tak preplávate bez námahy, tak sa mýlite. Nie je to len o tom maturitnom ročníku, a dokonca to nie ani len o tých ďalších šiestich rokoch. Je to o vašom celom živote, ktorý sa rozhodnete zasvätiť medicíne. To je na tom to krásne ale desivé.