Histológia
Každý z Vás, kto už niekedy zažil cviko z histoly si vie predstaviť, čo je to za predmet. Predmet plný ružových, fialových a ešte ružovejších machúľ, na ktorých sa snažíte niečo nájsť. Ja som tam asi nikdy nič nenašla a rýchlo som sa aj prestala snažiť.
Moja príprava na cvičenia z histológie nepozostávala absolútne z ničoho. Vôbec som sa nepripravovala. U nás na LFUK v BA si musíte prezerať preparáty a odkresľovať ich do zošita aj s popisom jednotlivých štruktúr. Na konci semestra Vám vyučujúci tie zošity skontroluje a aj na základe toho udelí zápočet. Nebyť internetu, kde som si hľadala obrázky a odtiaľ ich odkresľovala, keďže som v mikroskope nič zmysluplné nevidela, tak zápočet asi nemám udelený dodnes :D
Obrovskou výhodou bolo, že keď ste mali nakreslené preparáty, ktoré boli predpísané na dané cvičenie, mohli ste odísť preč. Pre mňa osobne teda histola predstavovala hodiny výtvarnej výchovy :D.
Pýtate sa, ako som mohla napísať zápočet, keď som sa nič neučila? To popravde neviem ani sama, ale spomínam si, že zápočty z histoly boli pre mňa veľmi stresujúce. Učila som sa väčšinou nejaké 2 dni pred testom z "výcucov", ktoré vypracovali starší spolužiaci. Akurát tie "výcuci" nedávali veľký zmysel, pokiaľ ste, ako napríklad ja, netušili o čo ide. Samozrejme som sa tomu nechcela venovať viac ako bolo potrebné a preto som sa zbiflila tých pár strán výcucu a aj keď mi to nedávalo žiadny zmysel, považovala som sa za pripravenú.
Keď predo mňa položili test, snažila som sa hľadať nejaké známe zbiflené výrazy a podľa toho som potom označovala správne možnosti, štýlom : Aha, toto slovné spojenie som niekde videla, to bude správne. Sama nechápem, ako sa mi to takto podarilo napísať :D
Keď som sa však dostala k učeniu na skúšku, musela som začať riadne makať. Ako Vám to musí byť v tejto chvíli všetkým jasné, mala som OBROVSKÉ medzery, ktoré som musela dobiehať. Histológia sa mi učila pomerne zle, nebavilo ma to a prišlo to mi to extrémne nezáživné a hlavne zbytočné. Akože reálne, kde využijem fakt, že niekde je epitel kubický a inde cylindrický? Podľa mňa nikde.
Mala som už však našťastie po anatómii a v porovnaní s ňou toho bolo oveľa menej a učilo sa to rýchlejšie. Rýchlejšie sa to však aj celé poplietlo :D. Dokopy aj s embryológiou som sa učila asi 2 a pol týždňa. Ebryológia už bola zaujímavejšia ako samotná histola, ale hrozne ťažká a komplikovaná.
Pred ústnou skúškou ešte musíte prejsť praktickou skúškou, ktorá pozostáva z preparátov. Dostanete ich 10 a musíte určiť, o aký orgán alebo štruktúru ide a tiež farbenie. Od začiatku som mala najhorší strach práve z tohto. Ako som už písala, nikdy som v tých mikroskopoch nič zmysluplné nevidela a to ani vtedy, keď som vedela, čo mám hľadať. Ešte väčší problém nastal, keď som ja mala zistiť, čo tam je. :D
Tri dni pred skúškou som každý deň chodila na 2 - 3 hodiny pozorovať preparáty a snažila sa ich rozlišovať. Bolo ich dokopy okolo 70 - 80 a nebola to vôbec sranda. Prvý deň som odtiaľ odchádzala zúfala, že nemám šancu. Druhý a tretí deň to bolo našťastie o niečo lepšie, a aj keď som nebola úplne spokojná, už som mala aspoň nádej.
Prišiel deň D. Ráno sme si všetci posadali za mikroskopy a dostali svoj prídel desiatich preparátov. Začala som si ich prezerať. Prvé dva som určila pomerne rýchlo a bola som si nimi viac menej istá. Väčší problém nastal pri treťom, štvrtom a piatom, pri ktorých som tápala. Začala ma chytať mierna panika, pretože ani v tých ďalších som si nebola istá.
Pri viacerých som mala pocit, že tipujem a začala som si nadávať, že som sa mala viacej učiť. Keď som opúšťala miestnosť, bola som si takmer istá, že som to nedala.
Nasledovalo čakanie na výsledky. Ako som už spomínala, práve pri čakaní ma chytá najväčší stres a teraz to nebola výnimka. Onedlho vyšla na chodbu laborantka a oznámila nám výsledky. Normálne som tam chvíľu na ňu čumela s otvorenými ústami a neverila vlastným ušiam. Spravila som to a dokonca veľmi slušne. Aj som sa chcela opýtať, či to nie je omyl, ale radšej som si zahryzla do jazyka :D
Potom však nasledovalo ďalšie čakanie - na skúšajúceho. Pripravila som si index, aby som ho nemusela hľadať neskôr a čakala som. Našťastie to netrvalo príliš dlho a šla som dnu. Pani sekretárka nám hneď povedala nech si pripravíme indexy, aby sme sa nezdržiavali. A môj index zrazu nikde. Prehrabala som kabelku, pričom ostatní si už vytiahli otázky a začali si písať prípravu. Ja som stále hľadala index. Prišlo mi zle. Pomyslela som si, že k ma kvôli tomuto vyhodia, tak si to neodpustím. Napadlo ma, že som si ho vyberala už na chodbe a možno som ho nechala tam. Povedala som to sekretárke a bežala som na chodbu. Bola to moja posledná nádej.
Naštastie tam bol a ja som si zhlboka vydýchla. Snažila som sa upokojiť, potom som sa vrátila dnu a ťahala otázky. Naša skúšajúca bola strašne netrpezlivá, nechala nám veľmi krátku prípravu a už do nás pindala, že na nás nemá celý deň, nech už ide niekto odpovedať. Najskôr sme ju mierne odignorovali a písali si ďalej prípravy, ale keď to už zopakovala asi tretí krát v priebehu 10 minút, pochopila som, že takto to ďalej nejde a radšej ju už nedráždime ďalej.
Mala som napísanú prípravu k jednej otázke z troch, ale našťastie som mala dobré otázky, ku ktorým som vedela rozprávať. Pozrela som sa na spolubojovníkov, či chce niekto ísť. Všetci zakrútili hlavami so smrťou v očiach a tak som sa rozhodla, že ja budem tá odvážna.
Vysvitlo, že skúšajúca je netrpezlivá aj pri odpovedi a tak ma príliš dlho netrápila. Prvú otázku som prečítala z prípravy a počas zvyšných dvoch som spomalila tempo, keďže som išla freestyle z hlavy :D Ju to pomalé tempo zjavne nebavilo a po pár vetách ma stopla a povedala nech prejdem na poslednú otázku. Tú som tiež zodpovedala pomerne rýchlo a bolo po tom. V tej chvíli som bola úprimne rada, že som bola odvážna a išla som odpovedať ako prvá.
Na túto skúšku spomínam rada, pretože išlo o takýto rýchly proces, ale som nesmierne šťastná, že už to mám za sebou :)
Mala som už však našťastie po anatómii a v porovnaní s ňou toho bolo oveľa menej a učilo sa to rýchlejšie. Rýchlejšie sa to však aj celé poplietlo :D. Dokopy aj s embryológiou som sa učila asi 2 a pol týždňa. Ebryológia už bola zaujímavejšia ako samotná histola, ale hrozne ťažká a komplikovaná.
Pred ústnou skúškou ešte musíte prejsť praktickou skúškou, ktorá pozostáva z preparátov. Dostanete ich 10 a musíte určiť, o aký orgán alebo štruktúru ide a tiež farbenie. Od začiatku som mala najhorší strach práve z tohto. Ako som už písala, nikdy som v tých mikroskopoch nič zmysluplné nevidela a to ani vtedy, keď som vedela, čo mám hľadať. Ešte väčší problém nastal, keď som ja mala zistiť, čo tam je. :D
Tri dni pred skúškou som každý deň chodila na 2 - 3 hodiny pozorovať preparáty a snažila sa ich rozlišovať. Bolo ich dokopy okolo 70 - 80 a nebola to vôbec sranda. Prvý deň som odtiaľ odchádzala zúfala, že nemám šancu. Druhý a tretí deň to bolo našťastie o niečo lepšie, a aj keď som nebola úplne spokojná, už som mala aspoň nádej.
Prišiel deň D. Ráno sme si všetci posadali za mikroskopy a dostali svoj prídel desiatich preparátov. Začala som si ich prezerať. Prvé dva som určila pomerne rýchlo a bola som si nimi viac menej istá. Väčší problém nastal pri treťom, štvrtom a piatom, pri ktorých som tápala. Začala ma chytať mierna panika, pretože ani v tých ďalších som si nebola istá.
Pri viacerých som mala pocit, že tipujem a začala som si nadávať, že som sa mala viacej učiť. Keď som opúšťala miestnosť, bola som si takmer istá, že som to nedala.
Nasledovalo čakanie na výsledky. Ako som už spomínala, práve pri čakaní ma chytá najväčší stres a teraz to nebola výnimka. Onedlho vyšla na chodbu laborantka a oznámila nám výsledky. Normálne som tam chvíľu na ňu čumela s otvorenými ústami a neverila vlastným ušiam. Spravila som to a dokonca veľmi slušne. Aj som sa chcela opýtať, či to nie je omyl, ale radšej som si zahryzla do jazyka :D
Potom však nasledovalo ďalšie čakanie - na skúšajúceho. Pripravila som si index, aby som ho nemusela hľadať neskôr a čakala som. Našťastie to netrvalo príliš dlho a šla som dnu. Pani sekretárka nám hneď povedala nech si pripravíme indexy, aby sme sa nezdržiavali. A môj index zrazu nikde. Prehrabala som kabelku, pričom ostatní si už vytiahli otázky a začali si písať prípravu. Ja som stále hľadala index. Prišlo mi zle. Pomyslela som si, že k ma kvôli tomuto vyhodia, tak si to neodpustím. Napadlo ma, že som si ho vyberala už na chodbe a možno som ho nechala tam. Povedala som to sekretárke a bežala som na chodbu. Bola to moja posledná nádej.
Naštastie tam bol a ja som si zhlboka vydýchla. Snažila som sa upokojiť, potom som sa vrátila dnu a ťahala otázky. Naša skúšajúca bola strašne netrpezlivá, nechala nám veľmi krátku prípravu a už do nás pindala, že na nás nemá celý deň, nech už ide niekto odpovedať. Najskôr sme ju mierne odignorovali a písali si ďalej prípravy, ale keď to už zopakovala asi tretí krát v priebehu 10 minút, pochopila som, že takto to ďalej nejde a radšej ju už nedráždime ďalej.
Mala som napísanú prípravu k jednej otázke z troch, ale našťastie som mala dobré otázky, ku ktorým som vedela rozprávať. Pozrela som sa na spolubojovníkov, či chce niekto ísť. Všetci zakrútili hlavami so smrťou v očiach a tak som sa rozhodla, že ja budem tá odvážna.
Vysvitlo, že skúšajúca je netrpezlivá aj pri odpovedi a tak ma príliš dlho netrápila. Prvú otázku som prečítala z prípravy a počas zvyšných dvoch som spomalila tempo, keďže som išla freestyle z hlavy :D Ju to pomalé tempo zjavne nebavilo a po pár vetách ma stopla a povedala nech prejdem na poslednú otázku. Tú som tiež zodpovedala pomerne rýchlo a bolo po tom. V tej chvíli som bola úprimne rada, že som bola odvážna a išla som odpovedať ako prvá.
Na túto skúšku spomínam rada, pretože išlo o takýto rýchly proces, ale som nesmierne šťastná, že už to mám za sebou :)
Komentáre
Zverejnenie komentára