2. ročník - letný semester

Po skúškach zimného semestra mi na oddych ostali asi 2 týždne, čo mi samozrejme nestačilo. Hneď som sa však musela spamätať a rýchlo začať zarezávať.

Problémom opäť bola biochémia, na ktorú som sa snažila pripravovať poctivejšie, ale výsledky boli aj tak takmer rovnaké ako v prvom semestri. Uvedomila som si, že som ešte vôbec nespomenula fyziológiu a to najmä preto, že mi robila asi najmenšie problémy. Bol to doteraz môj najobľúbenejší predmet, zaujímalo ma to a veľmi dobre sa mi to aj učilo. Žila som ňou. Nie raz som vo svojej mysli porovnávala fyziológiu a biochémiu. O koľko viac ma fyziola baví a koľko lepšie sa učí a pritom oveľa viac súvisí s medicínou ako biochémia, boli moje najčastejšie myšlienky. Prišlo mi až nespravodlivé, že sa musím oveľa viac zaoberať biochémiou. 

Fyziológiu som mala rada aj kvôli tomu, že som mala veľmi dobrého vyučujúceho. Veľa z mojich spolužiakov by však nesúhlasilo, pretože od nás toho aj dosť vyžadoval. Študenti ho buď milovali, alebo nenávideli. Stred neexistoval. :D Niektorí z Vás možno aj vedia o kom hovorím, ale samozrejme nebudem menovať.
Ja som patrila do tej prvej skupiny. Aj vďaka nemu na fyziológia bavila, lebo som videla, že aj jeho to baví a snaží sa nám odovzdať čo najviac svojich vedomostí a skúseností, ako jeden z mála, s ktorými som sa počas medicíny stretla. Preto som si ho veľmi vážila.

Počas tohto semestra nám pribudli aj nové predmety a to imunológia a mikrobiológia. Na začiatku vyzeralo, že mikróby budú zaujímavý predmet, ale všetok záujem ma prešiel, keď som zistila, aký prístup má mikrobiologický ústav k svojim študentom. Všetci moji spolužiaci určite vedia o čom hovorím  a pre tých, ktorí to nevedia, Vám to trochu objasním.

Na ústave mikrobiológie pracuje jeden nemenovaný vyučujúci, ktorý sa k študentom správal doslova ako k handrám. Šikanoval ich, ponižoval a dával im doslova nenapísateľné zápočty. Výsledkom toho je to, že niektorí nemajú myslím, že doteraz napísaný zápočet a viem, že viacerým kvôli tomu hrozilo, že budú musieť prenášať mikróby do 3. a 4. ročníka. To by znamenalo, že normálne pokračujú v štúdiu, ale plus by museli ešte chodiť na mikróby s o rok mladšími študentmi. To by bolo v poriadku, ale študentov, ktorým toto hrozilo bolo nenormálne veľa. 

Nakoniec aj niektorým iným na tom ústave poprepínalo a nakoniec aj ja sama som písala opravný zápočet už počas skúškového, dokonca som už mala po skúške z fyziológie. Nejdem sa ani vyjadrovať k tomu, že som sa na prvý termín zápočtu musela dostaviť presne v ten deň, v ktorý som mala skúšku z fyziológie (mala som totiž predtermín), lebo mi nebolo vyhovené, že by som prišla napríklad na druhý deň alebo podobne. Samozrejme, že som ten zápočet nenapísala, keďže som sa sústredila na fyziolu.

Výsledkom tohto všetkého bolo, že celý ročník sme sa spojili a vytvorili sťažnosť proti mikrobiologickému ústavu. Bolo na nej minimálne 200 podpisov, možno aj viac, takže si viete predstaviť, čo za tyrania to musela byť. Veľa spolužiakov bolo totiž takých, že sa báli sťažnosť podpísať, aby sme si nespôsobili ešte väčšie problémy, ale hranica už bola tak prekročená, že sa nakoniec odvážili takmer všetci. A sťažnosť naozaj zabrala, smutné však bolo, že platila len na študentov, ktorých učil nemenovaný šikanujúci skúšajúci, ale na ostatných, ktorých učil niekto iný sa to nevzťahovalo, pritom ako som už spomínala, poprepínalo tam viacerým. 

Našťastie sa to teda aspoň ako tak vyriešilo, uvidíme, čo bude v ďalšom semestri, kedy nás z mikrobiológie čaká aj skúška.

Narozdiel od mikrobiológie, na imunológii to bola pohodička. Učil nás veľmi príjemný mladý doktorand, ktorý si však nevedel vybudovať rešpekt a preto vkuse každý vyrušoval. Cítila som sa tam trochu ako na základke. :D Nevadí, prežili sme a ide sa ďalej :)

Komentáre

Obľúbené príspevky